Vzdelávanie na našej

        • Úvod

          V poslednej dobe sa do popredia dostáva veľmi zaujímavá a žiakmi obľúbená CLIL – Content and language integrated teaching – metóda. Ide o prepojenie cudzieho jazyka s ďalším nejazykovým predmetom, kde sa žiaci stretávajú s rôznymi situáciami, riešia ich v cudzom jazyku a zároveň využívajú poznatky z nejazykového predmetu. Ide o nenásilné budovanie slovnej zásoby v danom jazyku, ako aj o prípravu na reagovanie v jednotlivých situáciách             v reálnom živote, kde práve pomocou tejto CLIL metódy dokáže žiak pohotovo zareagovať.          CLIL je bezpochyby v poslednom čase najpreferovanejšou metódou výučby žiakov nielen         na bilingválnych školách, ale čoraz častejšie sa využíva aj v základných školách  a v primárnom vzdelávaní. 

          Primárne vzdelávanie stavia na prirodzených vlastnostiach a schopnostiach žiakov, ktorí prichádzajú  z domáceho, či predškolského prostredia do základných škôl. Hravosť, spontánnosť, zvedavosť, hra a bezprostrednosť, to všetko pomáha a stimuluje žiaka, ale aj učiteľa k efektívnemu  a trvácnemu procesu vzdelávania. Okrem získania poznatkov z oblasti nosných predmetov, ako sú materinský jazyk, matematika, prírodovedné predmety, či predmety z oblasti zdravie a pohyb, neodmysliteľnú súčasť vzdelávania a výchovy tvorí vzdelávanie žiakov v cudzom jazyku. Aby sme dokázali poskytnúť žiakom všestranný rozvoj v oblasti Jazyk a komunikácia a výučby cudzieho jazyka,  je nutné poznať a aplikovať do praxe Štátny vzdelávací program pre 1. stupeň základnej školy (ISCED 1).

           

          2. Cudzí jazyk v primárnom vzdelávaní

           

          V súčasnej dobe sa kladie veľký dôraz nielen na vzdelávanie sa a rozširovanie kľúčových kompetencií v materinskom jazyku, ale čoraz častejšie sa hovorí aj o vzdelávaní       v cudzom jazyku, či dokonca o bilingválnom vzdelávaní. Vzdelávanie žiakov už v primárnom vzdelávaní udáva jazykové prílohy dokumentu ISCED 1, ktoré objasňujú a definujú jazykové kompetencie a obsah jazykového vzdelávania na jednotlivých jazykových úrovniach. Tieto úrovne vychádzajú zo základného dokumentu: Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky, ďalej SERR (Common European Framework of Reference for Languages: Learning, Teaching, Assessment (Cambridge, 2001), ktorý bol vytvorený na pôde Rady Európy. SERR sa zameriava na rozvoj komunikačných a kognitívnych kompetencií žiaka a na druhej strane stanovuje všeobecný stupeň dosiahnutia jednotlivých presne špecifikovaných kompetencií, čím vytvára rámec komunikačných spôsobilostí, ktoré môžu učiaci sa pri presne stanovených podmienkach dosiahnuť (Pedagogická dokumentácia z Anglického jazyka ISCED 1, 2008,s.3/.  

          Žiaci primárneho vzdelávania by na konci štvrtého ročníka mali dosiahnuť jazykovú úroveň A1.1 + ,podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky. Táto jazyková úroveň je presne definovaná v dokumente ISCED 1.

           

          Kreatívne učenia cudzieho jazyka v primárnom vzdelávaní prihliada na celkovú osobnosť žiaka v tomto období a taktiež ho podnecuje správnymi metódami učiť sa cudzí jazyk jemu najprirodzenejšou cestou , hrou, imitáciou a rôznymi inými činnosťami. Pre žiaka v tomto období je veľmi dôležité dbať na:

           

          Ø Motiváciu – ktorá ho podnecuje a vzbudzuje záujem o cudzí jazyk, prácu v triede

          Ø Záujmy – jeho záujmy o školu, vyučovanie i samotný cudzí jazyk

          Ø Osobnostné vlastnosti a prejavy žiaka – jeho vlastnosti a postoje

          Ø Všeobecné rozumové schopnosti – formy myslenia

           

          Dôležitou úlohou, hlavne pre pedagóga je správny metodicko-didaktický postup                               na povzbudenie žiaka o cudzí jazyk. Aby úsilie bolo efektívne využité, je potrebné pri výučbe cudzieho jazyka dbať na tieto metodicko – didaktické princípy:

          • Vyučovanie by malo byť orientované na žiaka
          • Vyučovanie by malo mať činnostný charakter
          • Rešpektovanie individuality žiaka
          • Voľba pozitívnej motivácie
          • Rešpektovanie metódy názornosti a primeranosti veku
          • Striedanie organizačných foriem vyučovacích hodín
          • Systematické opakovanie učiva
          • Tolerancia chýb
          • Rozvoj komunikačnej kompetencie v rámci vyučovacích hodín

                                                                     (Štátny pedagogický ústav 3 ŠVP, Anglický jazyk – príloha ISCED 1, 2008, s.4)

           

           

           

           

           

           

          3. Ciele a rozvoj kompetencii výučby cudzieho jazyka

           

          Tak, ako v iných predmetoch je aj vo výučbe cudzieho jazyka dodržiavať ciele, ktoré postupne naplňujeme počas celej výučby. Pri výučbe cudzieho jazyka rozlišujeme:

           

          1. Všeobecné ciele – kde je úlohou pedagóga vzbudiť záujem o cudzí jazyk, vytvoriť základ pre jazykové vzdelávanie, rozvíjať komunikačné kompetencie, interkultúrnu kompetenciu a zároveň všestranne rozvíjať osobnosť žiaka

          2. Sociálne ciele – kde u žiakov budujeme jeho osobnosť a sociálne cítenie, učíme žiaka akceptácii seba, ako súčasť skupiny, uplatnenie vzájomnej ohľaduplnosti, učíme žiakov pracovať s partnerom, pomáhať iným, povzbudiť ich, akceptovanie rozhodnutia väčšiny, zvládať prehru i naučiť sa prevziať zodpovednosť, ospravedlniť sa.            

           

          Tieto ciele sú rozdelené do čiastkových cieľov, ktoré postupne plníme a zároveň ich rozširujeme počas celého primárneho vzdelávania. Dôraz sa kladie nielen na všeobecné ciele, ktoré sú vytýčené pri výučbe cudzieho jazyka, ale hlavne na sociálne ciele, ktoré tvoria základy ďalšieho vzdelávania žiakov. Skĺbením z týchto cieľov, môžeme u žiakov vybudovať trvalý základ nielen pri výučbe cudzieho jazyka, ale aj pri ďalšom vzdelávaní a to na všetkých stupňoch vzdelávania.

           

          Ďalším dôležitým aspektom pri výučbe cudzieho jazyka v primárnom vzdelávaní je rozvoj kompetencií. Dokument ISCED 1 uvádza v primárnom vzdelávaní sedem kľúčových kompetencií, ktoré sa navzájom dopĺňajú a prelínajú. Len tak ich môžeme u žiakov rozvíjať.

           

          •  Všeobecné kompetencie – tieto kompetencie nesúvisia priamo s výučbou cudzieho jazyka, sú dôležité pri efektívnom učení sa žiaka, pri pochopení potreby vzdelávania sa a to aj v cudzom jazyku. Ďalej prispievajú k sústredeniu sa na, samotný príjem informácii a vedú k používaniu získaných vedomostí.
          • Sociolingválna kompetencia – ide o socializáciu žiaka v prostredí, alebo situácii, kde sa aktívne používa daný cudzí jazyk. To znamená zvládnuť jednoduchú spoločenskú komunikáciu a zvládať bežné spoločenské komunikačné situácie, ako pozdravenie, predstavenie sa, poďakovať...

           

          • Pragmatická kompetencia – táto kompetencia je tak ako ostatné rozvíjaná u žiakov v primárnom vzdelávaní rozvíjaná od prvého ročníka. Ide o zložitý proces, kde sa žiak učí používať a zvládať slovné spojenia, slovné spoje pomocou spojok „a“, „i“, „alebo“, ..., používanie a porozumenie jednoduchých idióm Tieto kompetencie sa rozvíjajú v súvislosti s komunikačnými jazykovými činnosťami, s ktorými žiak prichádza do styku na každej hodine cudzieho jazyka. Ide o počúvanie cudzieho jazyka prostredníctvom audio, alebo video nahrávok, osvojenie si zvukovej podoby cudzieho jazyka, kde od polovice druhého ročníka postupne nastáva aj osvojenie si písomnej podoby cudzieho jazyka. Hovoríme konkrétne o týchto činnostiach:

           

          • Počúvanie s porozumením
          •  Čítanie s porozumením
          • Ústny prejav –produktívna činnosť
          • Písomný prejav – produktívna činnosť

           

          • Komunikačné jazykové kompetencie – ide o komunikačné schopnosti žiakov, ktoré dokážu použiť v daných situáciách, ako používanie každodenných pozdravov, odpovede na každodenné otázky, opisné situácie seba, svojej rodiny, kamarátov, vyjadriť a prezentovať svoje záujmy, dokáže sa vynájsť v jednoduchých situáciách verbálne i neverbálnym spôsobom.

           

          • Jazykové kompetencie – táto kompetencie u žiaka na úrovni A1.1+by mala byť rozvinutá natoľko, aby sa žiak mohol v jednotlivých situáciách pohotovo zorientovať, používať základnú slovnú, ovláda výslovnosť zvládnutej slovnej zásoby, zvládne odpísať zvládnuté slová, slovné spojenia a krátke vety, zvláda hláskovanie.

           

          Žiak v primárnom vzdelávaní pri úrovni A1.1 by mal podľa výkonového štandardu, ktorý udáva príloha dokumentu ISCED pre Anglický jazyk pri počúvaní s porozumením zvládnuť:

          • identifikovať známe slová,
          • identifikovať najzákladnejšie slovné spojenia a veľmi jednoduché vety týkajúce sa jeho osoby a oblasti jeho záujmov,
          • porozumieť najzákladnejším slovným spojeniam a veľmi jednoduchým vetám, ktoré sa týkajú jeho osoby a oblasti jeho záujmov,
          • porozumieť jednoduchým pokynom k práci na vyučovacej hodine,
          • porozumieť jednoduchým pokynom ako sa orientovať,
          • porozumieť jednoduchým otázkam na známe témy,
          • porozumieť hlavnej myšlienke vypočutého jednoduchého textu za predpokladu, že je hovorený zreteľne, je starostlivo artikulovaný a porozumenie je podporené vizuálnymi podnetmi.

           

          4. Metóda CLIL

           

          Slovo metóda pochádza z gréckeho slova „methodos“, ktoré znamená cesta. Jednou z takýchto metód, ktorá ide v poslednej dobe do popredia je bezpochyby metóda CLIL – Contend and Language Integrated Learning. Ide o metódu výučby ktorá má interdisciplinárny charakter. Ide o prepojenie vyučovacieho predmetu a cudzieho jazyka, kde cudzí jazyk sa používa ako prostriedok pre výučbu daného premetu a splnenia cieľov danej hodiny a naopak daný predmet sa stáva zdrojom pre výučbu jazyka a budovanie slovnej zásoby v danej oblasti. Výhodou CLIL metódy je bezpochyby to, že žiaci sa rozvíjajú slovnú zásobu cudzieho jazyka v prirodzenom prostredí, to znamená , že žiaci nemajú umelo vytvorené situácie, ale prirodzene sa orientujú    v danej problematike v danom predmete, ktorý si učiteľ vyberie a prepojí ho s cudzím jazykom. Cieľom takýchto CLIL vyučovacích hodín je získať nové vedomosti v nejazykovom predmete prostredníctvom cudzieho jazyka. Ide tu vlastne o využitie medzipredmetových vzťahov, kde učiteľ využíva znalosti žiakov z nejazykového predmetu a zároveň buduje slovnú zásobu              v cudzom jazyku. Tak, ako sme spomínali už v predošlej kapitole, výučba cudzieho jazyka         je zameraná na štyri činnosti, a to: počúvanie, čítanie, ústny prejav a písomný prejav. Práve tieto činnosti sú pri CLIL vyučovaní prostriedkom k získavaniu nových informácií a vedomosti v nejazykovom predmete.

          CLIL metóda neučí žiakov jazykovým znalostiam, ktoré sú prvoradým cieľom, ako sa mnohý mylne domnievajú. CLIL metóda žiakov učí tieto nové poznatky aplikovať v praxi bezprostredne.

          5. Záver

           

          V školskom roku 2019/2020 po zvážení okolností, dopyte a jazykových znalostiach pedagógov na našej škole, sme sa rozhodli ako pridanú hodnotu do vyučovacieho procesu   aplikovať CLIL – Content and language integrated teaching – metódu predmetov anglického jazyka s matematiku,  prvoukou, prírodovedou, výtvarnou výchovou.

          Ide o stavbu vyučovacích hodín v prvom, v druhom, treťom. Vo štvrtom ročníku ide o prepojenie predmetov anglického jazyka s matematikou a výtvarnou výchovo